vodné cicavce

B: Vodné cicavce - 5.2.2009

12. února 2009 v 20:52 | Katuška |  1.Ročník

Vodné cicavce

Bobor vodný:

- je to najväčší hlodavec v Európe. Žije najmä v rybníkoch a mierne tečúcich vodách. Dosahuje 60-100cm.

- má dlhý, plochý chvost, ktorý slúži ako kormidlo a jeho zvukom upozorňuje ostatných pred nebezpečenstvom.

Je prispôsobený: zadné končatiny majú veľkú plávaciu a predné končatiny o čosi menšiu. Ich srsť je cenná, je hustá. Zabraňuje prenikaniu vody do kože, chráni proti strate tepla. Je premastená so sekrétom zo žliaz blízko analneho otvoru. Pľúcamajú veľkú kapacitu, umožňujú im zostať dlhšie pod vodou ( aj 15min.). Chrup: mohutné hryzáky, na ohryz dreva. Rýchlo sa kazia dolné, no všetky sú obnovitelné.

Živia sa: bylinami (na jar a v lete), kôrou mäkkých drevín (v zime). Nejedia agát.

Ondatra pižmová:

25-40cm. Chvost má tenký, silne sploštený. Jej hmotnosť je 1 až 2kg. Farbu má gaštanovohnedú. Je to vynikajúci plavec. Využíva zadné končatiny s plytkou plávajúcou blanou. Predné zuby sú silnejšie. Na brehoch riek si stavia nory.

Živí sa: drobnými mäkkýšmi, korienkami

Vydra riečna:

Patrí do lasicovitých. Váži do 5kg. Má dlhé telo (80cm) na krátkych nohách. Hlava je malá s malými uškami. Má pomerne dlhý chvost. Po bokoch tváre má hmatové fúziky. Celé telo je pokryté cennou jemnou a hustou srsťou. Dožíva sa aj 15rokov. Aktívna je v noci

vodné vtáky

VODNÉ VTÁKY

 

V tečúcich a stojatých vodách, pri prameňoch potokov a riek, na podmáčaných lúkach, rybníkoch, jazerách a vodných nádržiach žijú rôzne druhy vtákov.

Vodné vtáky sú prispôsobené na plávanie a potápanie sa vo vode plávacími blanami na nohách a perím, ktoré sa nezmáča. Majú mastné perie a kožu, ktoré si mastia tukom z mazovej žľazy pri chvoste. Zobák, krídla a končatiny sú prispôsobené rôznemu spôsobu získavania potravy a pohybu.

Kačica divá dobre pláva aj lieta. Je čiastočne sťahovavá, časť u nás prezimuje, časť jedincov odlieta na jeseň do teplejších oblastí na juh. Kačica sa živí drobnou rastlinnou aj živočíšnou potravou. Samec sa od samice odlišuje sfarbením.

Hus divá obýva stojaté vody, dobre lieta. Je sťahovavá, na zimu odlieta do teplejších oblastí. Hus divá sa živí

prevažne rastlinnou potravou.

Labuť hrbozobá sa živí vodnými rastlinami, je čiastočne sťahovavá, v zime časť labutí zostáva na nezamrznutých vodných plochách. Samce labute sú väčšie a ťažšie ako samice. Dosahujú hmotnosť až 22 kg. Na koreni zobáka má

labuď čierny „hrb“. Žije na rybníkoch, jazerách a vodných nádržiach. Je chránená.

Kačice, husi a labute drobnými zúbkami na okraji zobáka preciedzajú vodu s bahnom a zachytávajú drobné živočíchy a rastliny. Kačice dobre plávajú a potápajú sa. Mláďatá sú nekŕmivé, po vyliahnutí si samy hľadajú potravu.

Kaňa močiarna je dravý vták, ktorý žije pri rybníkoch a vlhkých lúkach. Živí sa hmyzom, žabami, vodnými vtákmi, príležitostne rybami. Dobre lieta.

Kormorán hniezdi v kolóniách, na stromoch. Živí sa najmä rybami.

Bocian patrí medzi vtáky, ktoré sa brodia v plytkej vode. Má dlhé nohy, dlhý krok, dlhý zobák, ktorým si hľadá potravu. Dobre lieta. Mláďatá sú kŕmivé (kŕmi ich samica, alebo samec).

V okolí vôd žije aj množstvo spevavých vtákov, napr. kúdelníčka, trasochvost, rybárik.

Lyska čierna má typickú bielu škvrnu na čele.

Čajka smejivá má dlhé a úzke krídla, dobre pláva a lieta, loví drobné ryby, larvy hmyzu a slimáky v okolí jazier a rybníkov

Rybárik riečny žije pri čistých riekach a potokoch.

Potápka chochlatá si stavia plávajúce hniezdo v tŕstí, živí sa malými rybami, dobre lieta.

Volavka popolavá hniezdi v kolóniách, je sťahovavá.

Kúdelníčka lužná sa živí hmyzom a semenami, stavia si typické vakovité hniezdo z bylín.

Obojživelníky a plazy

25. OBOJŽIVELNÍKY A PLAZY VO VODE A NA BREHU

11. 3. 2010

OBOJŽIVELNÍKY A PLAZY VO VODE A NA BREHU

Obojživelníky (Amphibia)- Sú to stavovce so žľaznatou kožou a s premenlivou telesnou teplotou závisiacou od teploty prostredia. Obojživelníky patria k suchozemským stavovcom, larvy -žubrienky žijú vo vode. Vyvinuli sa z rýb, zo skupiny násadcoplutvovcov. Majú viacero spoločných znakov s rybami, ale tiež s plazmi, vtákmi a cicavcami.

Skokan zelený žije na brehu močiarov a rybníkov. Na povrchu tela má kožu pokrytú hlienom. Zimu prespí v bahne na dne.

Zadnými končatinami pláva a skáče (až do vzdialenosti 2 m). Pri plávaní používa prsty spojené plávacou blanou. Dospelé jedince sa živia hmyzom, sú potravou plazov (napr. užovky) a vodných vtákov (napr. bociana). Larvy – žubrienky sa vyvíjajú vo vode a živia planktónom.

Rosnička zelená je malá žaba (asi 5 cm), má hladkú zelenú kožu, ktorej farbu dokáže meniť podľa prostredia, v ktorom sa nachádza. Na prstoch má prísavné vankúšiky, ktoré jej umožňujú šplhať sa a udržiavať na hladkom povrchu rastlín. Rosnička zelenása vyskytuje na kroch alebo stromoch v listnatých hájoch a močariskách, prezimuje na dne vôd alebo v pôde.

Mlok bodkovaný žije v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Na jar je samec pestro sfarbený. Mloky sa rozmnožujú vo vode. Mlok bodkovaný žije v teplejších oblastiach na krajoch rybníkov, riečnych ramien a močiarov.

Užovka a korytnačka sú plazy.

Plazy sú prvé stavovce, ktoré sa úplne prispôsobili životu na suchej zemi.  Tvar ich tela je veľmi rozmanitý, môže byť beznohý, pretiahnutý, či okrúhly. Telo im pokrýva suchá koža, na ktorej sa nachádzajú šupiny, pancier, alebo štíty. Ich kostra je celá kostená, ak majú končatiny, sú zvyčajne päť alebo štvorprsté.

Užovka obojková je sivo sfarbená (dlhá asi 1 m). Suchú kožu pokrývajú rohovinové šupiny. Žije v blízkosti vôd. Poznávacím

znakom sú dve biele alebo žltkasté polmesiačikovité škvrny za hlavou.

Živí sa živočíchmi vo vode a v jej okolí (myši, žaby, menšie ryby). Má roztiahnuteľné čeľuste a korisť prehĺta vcelku.

Korytnačka močiarna má pancier(dlhý do 30 cm). Žije v teplejších oblastiach v stojatých zarastených vodách. Živí sa mäsitou potravou – žubrienkami, hmyzom, žabami a mladými rybami.

Užovka a korytnačka sú plazy.

Na tejto stránke nájdeš na Slovensku žijúce plazy aj korytnačku a dozvieš sa ďalšie podrobnosti....

vodné stavovce - ryby

VODNÉ A BREHOVÉ STAVOVCE

RYBY

Kapor obyčajný žije v pomaly tečúcich a stojatých vodách.

Telo tvorí hlava, trup a chvost, pokrývajú ho škridlicovito uložené šupiny. Sliz na pokožke a šupinách znižuje trenie pri pohybe vo vode. Na hlave má oči a ústa s mäsitými fúzikmi. Sú v nich uloženéchuťové a hmatové orgány. Čuch má na bokoch hlavy v plytkých jamkách.Bočná čiara slúži na vnímanie nárazov vĺn, tlaku vody a smeru prúdenia vody. Na boku hlavy má žiabre, ktorými dýcha kyslík rozpustený vo vode. Chránia ich žiabrové viečka.

Takto sa kapor pohybuje

V našich riekach žijú sladkovodné ryby pri rozličnej teplote, hĺbke vody, obsahu kyslíka, prietoku vody a čistote vody.

Pstruh potočný žije vo vodách s vysokým obsahom kyslíka, prevažne v studených a horských tečúcich vodách, jeho potravou sú menšie ryby, vodné živočíchy a hmyz, je dravý.

Lipeň tymiánový žije v tečúcich vodách v teplejších podhorských vodách; má pestrofarebné telo s veľkou chrbtovou plutvou, je dravý.

Sumec západný žije v pomaly tečúcich až stojatých vodách; na hlave má dva dlhé a štyri kratšie fúziky, na konci tela dlhú análnu plutvu; živí sa rybami; ako naša najväčšia ryba máva dĺžku až 2 m a hmotnosť do 60 kg, len výnimočne viac.

Šťuka severná žije v pomaly tečúcich a stojatých vodách; typickým znakom je pretiahnuté telo, dlhá hlava a hlboko rozštiepené ústa; živí sa dravo menšími rybami a inými vodnými živočíchmi.

Úhor európsky má štíhle hadovité telo s drobnými šupinami; nemá vyvinuté brušné plutvy; rozmnožuje sa v mori, do ktorého pláva z riek; vracia sa naspäť do riek, kde dospieva, je dravý; zimu prespí zahrabaný v bahne

Ostriež zelenkastý je menšia dravá ryba, žije v riekach a priehradách; má dve chrbtové plutvy, predná plutva má kostené lúče.

Plotica červenooká je malá všežravá ryba rozšírená v stojatých vodách, žije v húfoch.